Zo života

Zazvoní zvonček. – Kto je? – Sused – A čo chcete, človeče, takto neskoro v noci? – Máte cesnak? – Nemáme! Asi za pol hodiny zvoní zvonček znovu. – Kto je?! – Sused. – A čo zasa chcete?! – Nič, nesiem vám cesnak.

Rozprávajú sa dvaja študenti na intráku: „Počúvaj chovajme prasa“, hovorí prvý. Druhý na to: „Si normalny? Špina, bordel, smrad.“ A prvý na to: „To nič, ono si zvykne.“

Dospievajúca dcéra sa prizná matke, že už nie je panna. Matka zalomí rukami a lamentuje: – Preboha! Tvoja sestra je staršia než ty a ešte je poctivá! Dcéra sa ohradzuje: – Mami, je to tvoja vina. Odmalička som musela ísť prvá do postele.

Ako kváka žaba v Petržalke? Akože úúúplne kvak!

Uprostred noci hovorí otec nádejnému zaťovi: – Chlapče, dohodli sme sa, že mi dcéru privediete domov ešte pred polnovou. Teraz sú tri hodiny ráno a tato dáma nakoniec nie je ani moja dcéra.

List od dcéry z dovolenky rodičom: „Mám sa dobre, spím pod s/S/tanom, aj Stano sa má dobre.“

Tomuhle se prý u IBM smějí dodnes: Kdysi se firma IBM rozhodla nechat na zkoušku vyrábet některé díly v Japonsku. V zadání byla mj. klauzule, že se tolerují tři chybné součástky z 10 000. S první dodávkou prišel následující průvodní dopis: My Japonci težko chápeme vaše americké obchodní praktiky. Přesto …

– Pane, odviezli by ste ma do školy? – Ale ja idem opačným smerom. – Tým lepšie.

– Gusto, čo si nakreslil? – Kravu, ktorá žerie trávu a ďatelinu. – A kde je ta tráva a ďatelina? – pýta sa pani učiteľka. – Krava ju zožrala. – A kde je tá krava? – Odišla, lebo už všetko zožrala.

Konateľ spoločnosti na konci ročného obdobia rozdáva prémie. Sebe si dá také, že si za ne kúpi nový dom, nové auto a čo mu zostalo, dal si do švajčiarskej banky. Ide za majstrom a pýta sa ho. – Majster, dal som ti prémie, čo si za ne kúpil? – No, …