Zo života

Na hodine deti píšu sloh. Janko príde k učiteľke a hovorí: – Súdružka učiteľka, ja by som sa s vami strašne chcel pomilovať. Učiteľka ho odvedie do riaditeľne, tam mu dá facku a povie: – To máš za tu súdružku. A teraz poď, ty nedočkavec.

Riaditeľ vojde do triedy a hovorí žiakom: „Kto z vás sa považuje za blbca, nech vstane.“O chvíľu vstane jeden žiak. Riaditeľ sa ho pýta: „Ty sa považuješ za blbca?“ Žiak mu odpovedá: „To nie, ale zdá sa mi hlúpe, že tu stojíte sám…“

Bohatšia pani ide okolo žobráka, ktorý sa pozerá do zeme a vidí že v klobúku ma iba mince, tak mu tam dala 100 SK a čaká kým zdvihne hlavu. Asi po 5 minútach zdvihne hlavu a povie: Čo čakáš kým ti vydám?

Pri príležitosti otvorenia nového školského roka reční v škótskej škole riaditeľ: „Deti moje, toto nie je moja škola, nie je ani vaša, ale je naša!" Tenučký hlások zo zadnej lavice: „Tak ju predajme."

Jak donchuanové okresního formátu navazují hovory: – Jarmilko, víte jak se chytají kamzíci? – Netuším. – Takhle. Úplně stejně jako normální kozy.

Reálny život je iba špeciálny prípad, keď sú všetky imaginárne zložky nulové.

Príde chlapík do ovocia-zeleniny a pýta sa predavača: „Prosím vás, čo je toto oranžové?“ „To sú pomaranče, pane.“ „Tak si prosím 10 kg, ale odvážte mi každý pomaranč zvlášť.“ Predavač si pomyslí, že je to dobrý debil,ale urobil to. A chlapík sa pýta opäť: „Prosím vás a čo je toto …

Jožko sa vráti zo školy a mama sa pýta: – Páčilo sa ti v škole? – Áno. – Hlásil si sa? – Áno. – Vyvolala ťa učiteľka? – Áno. – Vedel si? – Áno. – Na čo sa ťa pýtala? – Kto si prdol.

– Hej kámo! Čo tá hrča na čele? – Ale nič. Frajerka mi dala košom.

Kedy požiadaš blondínku o ruku? Keď už nevládze ústami.