Pracovné

Riaditeľ firmy sa chváli pred zahraničnou delegáciou: – Pozrite na tohto mladíka, pred pol rokom maturoval, za mesiac robil vedúceho oddelenia a teraz mi robí námestníka, takú skvelú kariéru za tak krátku dobu! Mám pravdu mladý muž? – Áno, tati!

– Fero, dnes som dal šéfovi ultimátum. Povedal som, buď mi zvýšite plat, alebo dám výpoveď. – A ako to dopadlo? – Našli sme kompromis. On mi nezvýši plat a ja nedám výpoveď.

Manželka posiela programátora nakúpiť. Kúp desať rožkov ak budú mať vajcia, kúp 30. Programátor príde urobiť obchodu a hovorí: „Máte vajcia“ „Áno, Mame“ odpovie predavačka. „30 rožkov, prosím.“

Spomenul som si, že mám dnes meniny a tešil som sa, že ma ráno žena pekne pozdraví a zaželá mi všetko najlepšie k meninám. A možno že dostanem aj nejaký pekný darček… Prídem dolu žena ani búúúú, nie to ešte dobre ráno a už vôbec nie všetko najlepšie k meninám… …

Baví se dva ve vězení: ”A za co tu vlastně sedíš?” – ”Ze závisti.” – ”A kdo ti co záviděl?” ”Ale, konkurence. Národní banka. Vyráběl jsem skoro tak pěkné bankovky, jako ona!”

Na psychiatrii: – Pán doktor, mám utkvelú predstavu, že som keks. – Taký malý okrúhly s rascou uprostred? – Hej, presne taký. – Tak to si nerobte starosti, nie ste keks, ste kreker.

Vedúci predajne sa pýta ráno predavačky: – Tak ako ste sa túto noc vyspinkali, Anička? – Nuž, tak ako predavačka. Svoj krám som mala otvorený celú noc a zákazník neprišiel.

Jste mladý, vzdělaný, moudrý a komunikativní? Jste připravený pracovat s plným nasazením? Chcete vydělávat 90 tisíc měsíčně a cestovat po celém světě? Pokud ano, tak běžte do prdele! My hledáme stolaře!

Učiteľka v prvej triede ZŠ: – Anička, koľko je 1+2? – Nó, to presne neviem, ale bude to toľko isto ako 2+1, keďže pri operácii sčítania nad množinou prirodzených čísel platí komutatívny zákon…

Bol som ráno za šéfom, že chcem pridať. Poklepal ma po ramene a povedal: „Tak pridaj!“