O vojakoch

Důstojník se ptá vojáka: „Řeknětemi, měl jste někdy angínu?“ Voják na to odpoví: „Bohužel, při dobré vůli si jména všech děvčat nepamatuji.“

Z partyzánského deníku: První den – vyhnali jsme Němce z lesa. Druhý den – Němci vyhnali nás. Třetí den – hajnej se naštval a vyhnal nás všechny.

„Vojak Ivanov!“ „Tu!“ „Dvadsať krokov vpred!“ „Jeden, dva, tri, štyri, päť, … Pán major, viac to nejde, je tu stena.“ „To nevadí päť stačí. Rota! Na môj povel, páľ!“

Ako sa volá stan, do ktorého se vlezie 5 vojakov? Stan. A ako ten, do ktorého sa vojde 100 vojakov? Veľký stan. A ako ten, do ktorého sa vlezie 1000 vojakov? Maxiveľký stan. A ten, do ktorého sa vlezie 10000 vojakov? Afganistan.

„Pane veliteli, voják Pavlak vyskočil bez padáku!“ „Už zase?“

– Pán veliteľ, kedy už dostaneme hrebene? – Do kelu, aké hrebene? – kričí veliteľ. – Veď ste hovorili, že máme prečesať okolie.

Janko píše Marienke z vojny: – Ak budem v sobotu môcť, tak prídem! Marienka posiela telegram: – Budeš môcť! Príď!

Rok 1943, hlboká noc. V strede lesa v chalúpke je sama babička. Zrazu niekto klope na dvere: – Zdravstvujte, mi rusky partizáni. A babka sa ich pýta: – A koľko vás je? – Zweiundzwanzig.

Vietnamská vojna. Na hranici beží vojak vpred s bielou zástavou a kričí: – Mier! Mier! A na druhej strane ostrelovač hovorí: – Však mierim, len sa toľko nehýb!

Traja Slováci stoja na kopci ku ktorému sa valí státisicová turecká armáda. Ten prvý hovori: – Hej, tých je ale veľa! Druhý hovorí: – Ej bisťu. Veruže máš pravdu. A tretí hovorí: – Kam ich len všetkých pochováme!