O vojakoch

Vietnamská vojna. Na hranici beží vojak vpred s bielou zástavou a kričí: "Mier! Mier!" A na druhej strane ostreľovač hovorí: "Však mierim, len sa toľko nehýb!’"

Generál na vojne dáva rozkazy vojakom: „Ľahnúť, vztyk, ľahnúť, vztyk!“Generál prechádza medzi vojakmi a zrazu si všimne jedného z vojakov, ktorý nič nerobí, a preto sa ho spýta: „Vojak, prečo nič nerobíš?“A vojak odpovedá: „Čakám kým sa rozhodnete.“

”Chlapci, nemôžete ten granát píliť. Veď vám vybuchne!” ”Nevadí, pán poručík. My máme ešte jeden.”

Pri odvode: – Schopný vojenskej služby… – Ale ja som krátkozraký! Do kartotéky lekár dopísal: Schopný na boj zblízka!

Rozprávajú sa dvaja dedkovia v parku na lavičke: – Vieš čo? Ja ti už ani neviem, či som bol zranený v prvej alebo druhej svetovej vojne. – To nič. Ja viem, že som bol zranený v druhej svetovej, ale neviem či som dostal guľkou medzi lopatky alebo lopatkou medzi guľky.

Na vojenskom cvičení začalo pršať. Plukovník vraví: "Omáčka, skočte sa pozrieť do auta, či tam mám plášť!" Po hodine sa vráti: "Plukovník, plášť v aute máte!"

Veliteľ predvádza novú výzbroj: – Vojaci, toto je atómový ručný granát najnovšej konštrukcie. Hodíte a v okruhu 80 km nezostane ani živá noha. Každý z vás dostane dva.

Traja generáli, námorný, pozemný a vzdušný sa hádali, kto má odvážnejších vojakov. Veliteľ pozemných vojsk dal svojmu vojakovi rozkaz postaviť sa pred idúci tank. Vojak povedal „Rozkaz!“, postavil sa pred tank, tank z neho urobil placku a druhí dvaja generáli uznanlivo kývali hlavami: „To bolo dosť odvážne.“ Veliteľ námorných vojsk …

– Vojak Novák! – Áno pane? – Čo má vojak v nohaviciach? – Neviem pane. – Vojak má v nohaviciach CHODIŤ!

”Nasedat na koně!”, velí kapitán. ”Kapitáne, nemáme koně!” ”Nezajímá, nasedat!”