Jedného rána v Škótsku sa ide farmár Luďa prejísť okolo svojho statku a vidí jedno vajíčko priamo medzi svojou a susedovov farmou. V tu chvíľu vidí i farmára Pepu, ktorý vlastní tu druhou farmu.
„Hej, ani na to vajíčko nechmataj! Je moje!“ už z dialky huláka
Pepa a žene se k nemu.
„Čo kecáš? Teraz som videl, jak sea odkotúlálo odo mňa, ty hulvát!“ nedá sa Luďa.
No, jak to už v Škótsku chodí – o vajíčko sa rozhodne v súboji muža proti mužovi.
„Tak začni ty – mne je to jedno! Kto bude dlhšie na zemi, prehrá“ povedal Pepa. Luďa sa už rozbiehal a kopol Pepu priamo medzi nohy. Pepa sa v tu ranu
skácal na zem skrčený do klbka a hlasno nariekal. Po pol hodine sa postavil.
„Teraz si na rade ty, Luďo,“ hovoril sípavým hlasom Pepa. Luďa sa na neho pozrel a smutne povedal: “ Vieš čo, Pepo, tak si to vajíčko nechaj.“