Na malý statok príde návštevník.
– Dobrý deň, chováte prasatá?
– Áno.
– A čím ich kŕmite?
– Čím asi? Dávame im všetko možné, zvyšky, pomyje, zhnité ovocie.
– Tak to bude pokuta 1000 eur!
– Preboha, prečo?
– Pretože ja som zo Spolku na ochranu zvierat!
Sedliak teda zaplatí. O pár dní sa na statku objaví ďalší neznámy hosť:
– Chováte tu prasatá?
– Áno chováme.
– A čím ich kŕmite?
– Čím? – zamyslí sa poučený sedliak – No žena im varí vynikajúce plnené mäsové prílohy, pečie tvarohový závin, deti im dávajú čokoládu. U nás najskôr jedia prasiatka a my až po nich.
– Že sa nehanbíte! To bude pokuta 2000 eur!
– A prečo?
– Pretože ja som z Unicefu. Nemôžeme sa pozerať na to, ako niekto takto môže plytvať jedlom, zatiaľ čo vo svete umierajú tisíce detí od hladu.
Sedliak opäť zaplatí. Za pár dní príde ďalšia návšteva.
– Dobrý deň! Chováte tu prasatá?
– Chováme! – odvrkne vytočený sedliak
– A čím ich kŕmite?
– Nekŕmime ich! Každé ráno im dám po dvacke, nech si kúpia, čo chcú!