Stopujucí chlapík

Stojí o polnoci na kraji cesty chlapík a stopuje. Je búrka a autá sa nehrnú. Keď tu zrazu vidí v diaľke svetlá auta, ako sa pomaličky a strašidelne k nemu blíži. Je mu to čudné, ale auto je auto. Keď ide popri ňom zastaví a tak neváha a naskočí. Chce poďakovať vodičovi, ale s hrôzou zistí, že za volantom nikto nesedí. Strašne sa zľakne, ale auto sa dá zase pomaličky do pohybu. Chudák chlapík je už z toho celý hysterický, neváha a za jazdy vyskočí a beží preč. Zastaví sa až v najbližšej dedine. Tam vidí otvorenú krčmu, zapadne dovnútra, dá si dvojitú tequilu a všetkým prítomným hneď čerstvú historku rozpráva. Všetci ho ľutujú aj obdivujú naraz. Asi za pol hodiny sa otvoria dvere, dva premočení chlapíci vojdú dnu a objednajú si rum. Rozhliadnu sa okolo seba a vidia nášho týpka. Pozrú sa na seba a jeden hovorí druhému:
„Hej, to je ten d*bil, čo naskočil, keď sme tlačili tú našu káru.“