Príde námorník do bordelu, kde už na izbe naňho čaká prostitútka s roztiahnutými nohami. Ale námorník sa okúňa, že mu čosi chýba a hovorí:
– Vieš, dobre by bolo, keby tu niekto robil, akože je vietor.
Pribehne teda ďalšia slečna a robí vietor:
– Fiu, fiu, fiu…
– Tak už poď, už ma pretiahni.
– Vieš, – mračí sa námorník – dobre by bolo, keby niekto robil, akože hrmí a blýska sa.
Pribehne teda ďalšia slečna, trieska po nábytku, robí hluk, zhasína a zapína svetlo.
– Tak už konečne poď!
– No, – námorníkovi stále ešte niečo chýba – dobre by bolo, keby niekto robil akože prší.
Pribehne teda tretia slečna s krhlou a robí umelý dážď.
– Ježiši, tak už konečne poď! Už mi to urob!
– Si normálna, – odvetí námorník – v takomto zlom počasí?