Súd

Sudca : „To je veľmi brutálny čin. Pokiaľ chcete , aby Vám bol trest zmiernený , musíte nám vysvetliť motív svojho činu.“ Muž: „Keď ona je tak obmedzená, že som ju jednoducho musel zabiť.“ Sudca: „Veď to, čo nám teraz hovoríte, Vám len priťaží. Ak nechcete, aby Vás prísediaci už napred odsúdili, tak nám ešte predložte aspoň jedno poľahčujúce vysvetlenie. Muž sa rozhovoril: „Odohralo sa to nasledovne. Bývame v paneláku . Na prvom poschodí žije rodina, ktorá má tri deti. Je ovšem strašné, že ich deti zostali od prírody malé – od 80 do 90 cm. Jedného dňa som prišiel domov a moja žena hovorí: „V rodine našich susedov nie je niečo v poriadku. Tie ich deti sú praví Pyrenejovia. Ja hovorím: „Nie, Ty myslíš asi Pygmejov.“ „Nie“, hovorí žena „pygmej je látka, ktorú má človek pod kožou a tvoria sa z nej pehy.“ Ja hovorím: „To je pigment!“ „Nie“ hovorí moja žena „pigment je to, na čo písali starí Rimania.“ Ja hovorím: „To je pergamen!“ „Nie“, hovorí moja žena „pergamen je, keď básnik začne niečo písať a potom to nedokončí…“ „Pán sudca, musíte oceniť, že som sa ovládol a zamlčal slovo fragment. Sadol som si odovzdane do kresla a začal čítať noviny. Náhle však prišla ku mne žena s vetou, po ktorej som usúdil, že je zrelá do blázinca.“ Hovorí: „Miláčik, pozri sa, čo tu stojí!“ Otvorí knihu, ukáže na jedno miesto v texte a hovorí: „Slnečník kabelky bol učiteľkou pasáka 15.“ Vzal som knihu a ešte stále kľudne vysvetlil: „Ale miláčik, to je francúzska kniha a francúzsky text. Tu stojí: La Marquise de Pompadour est la Maitresse de Louis XV. To znamená: Markíza Pompadour bola milenkou Ľudovíta XV-teho.“ „Nie“, hovorí moja žena, „to musíš prekladať doslovne: La Marquise = slnečník, Pompadour = kabelka, la Maitresse = učiteľka, Louis XV = pasák 15. (Pozn.: franc.Lése – čítaj Luis je pasák prostitútok). Ja to musím nakoniec vedieť celkom presne. Zabezpečila som si predsa na učenie francúžštiny vynikajúceho legionára.“ Ja hovorím: „Ty myslíš lektora.“ „Nie“ hovorí moja žena „lektor bol antický grécky hrdina.“ Ja hovorím: „To bol Hektor a ten bol z Tróje.“ „Nie“, hovorí moja žena, hektor je plošná miera“. Ja hovorím: „To je hektár!“ „Nie“, hovorí moja žena, „hektár je nápoj bohov.“ Ja hovorím: „To je nektár!“ „Nie“, hovorí moja žena, „Nektár je rieka v južnom Nemecku.“ Ja hovorím: „To je Neckar!“ Moja žena: „Veď predsa poznáš tú krásnu pesničku o Rýne a Nektári, ktorú sme nedávno spievali ako duo.“ Ja hovorím: „To sa volá duet.“ „Nie“, hovorí moja žena, „duet je, keď majú dvaja muži súboj s mečmi.“ Ja hovorím: „To je duel!“ „Nie“, hovorí moja žena, „duel je diera v kopci, ktorou prechádza vlak.“ „A ďalej, pán sudca, ďalej som to už nevydržal. Vzal som kladivo a ženu som zabil.“ Nastala chvíľa mlčania. Potom sudca vstal a vyriekol ortieľ: „Oslobodený! Ja by som ju zabil už pri Hektorovi…“