Papagáj

David dostal k narodeninám dospelého papagája, s príšerným chovaním a ešte horším slovníkom. Každé druhé slovo bola nadávka . Tie slova, ktoré neboli sprosté, tak boli urážlivé. David sa snažil papagája prevychovať, neustále na neho vľúdne hovoril, hral mu príjemnú hudbu, robil všetko, čo ho len napadlo, aby mu dal dobrý príklad. Nič nepomáhalo. Kričal na papagája a papagáj kričal na neho ešte viac. Triasol nim, ale to papagája ešte viac rozčúlilo a bol ešte agresívnejší. Nakoniec papagája v najväčšom zúfalstve strčil do mraziaku. Nejakú chvíľu sa ozývalo kvílenie, kopanie a krik. Potom všetko stíchlo a pol minúty bolo ticho. David sa vydesil, že sa papagájovi niečo stalo tak rýchlo otvoril dvere. Papagáj pokorne vystúpil z mraziaku, v kráčal do Dávidových nastavených rúk a povedal “Domnievam sa, že som vás zrejme urazil svojim slovníkom a správaním. Budem sa usilovať o to, aby som to napravil. Je mi to naozaj ľúto a prosím o odpustenie.” David nechápal tu zmenu chovania a chystal sa opýtať , čo zapríčinilo tu dramatickú zmenu, keď v tom papagáj pokračoval: “A môžem sa opýtať , čo vyviedlo to kurča?”