Veža: „Aby ste zabránili hluku, uhnite prosím o 45 stupňov doprava.“
Pilot: „Čo môžeme robiť za hluk v 35000 stopách?“
Veža: „Taký rachot, ako keď vaša 707 narazí do 727 pred vami.“
Veža: „Ste Airbus 320, alebo 340?“
Pilot: „Samozrejme, že Airbus 340“.
Veža: „V tom prípade buďte taký láskavý a zapnite pred štartom tiež tie dva ďalšie motory.“
Pilot: „Dobré ráno Bratislava.“
Veža: „Dobré ráno, pre informáciu, tu je Viedeň.“
Pilot: „Chystáme sa na pristátie Bratislava.“
Veža: „Tu je naozaj Viedeň.“
Pilot: „ Viedeň?“
Veža: „Áno Viedeň.“
Pilot: „Ale prečo? My sme chceli do Bratislavy.“
Veža: „OK, tak prestaňte pristávať a zahnite doľava.“
Veža ironicky k pilotovi, ktorý práve obzvlášť tvrdo pristál:
„No áno, pristátie nemusí byť žiadne tajomstvo, pasažieri môžu kľudne vedieť, že už sú dole.“
Pilot: „To nevadí, oni aj tak vždy tlieskajú!“
Pilot spoločnosti Alitalia, ktorému vyradil blesk z prevádzky polku kokpitu:
„Skoro všetko nám vypadlo, nič už nefunguje, ani výškomer už nič neukazuje…“
Po piatich minútach nadávania sa ozve pilot iného lietadla:
„Drž už hubu a zomri ako chlap!“
Pilot: „Máme málo paliva. Okamžite žiadame ďalšie inštrukcie.“
Veža: „Aká je vaša pozícia? Nemáme vás na radare.“
Pilot: „Stojíme na dráhe 2, čakáme už večnosť na cisternu.“
Veža: „Po pristátí prosím na Taxiway Alpha 7, Alpha 5, Whiskey 2, Delta 1 a Oskar 2.“
Pilot: „Kde to je? My sa tu predsa nevyznáme!“
Veža: „Nič si z toho nerobte, ja som tu tiež len druhý deň.“
Pilot: „Žiadame o povolenie ku štartu.“
Veža: „Sorry, ale nemáme váš letový plán, kam letíte?“
Pilot: „Do Salzburgu, ako každý pondelok.“
Veža: „Dnes je utorok.“
Pilot: „To je super, tak to máme dnes voľno.“
Veža: „Vaša výška a pozícia?“
Pilot: „Meriam 180 a sedím vpredu vľavo“.
Veža: „Máte dostatok paliva, alebo nie?“
Pilot: „Áno.“
Veža: „Áno čo?“
Pilot: „Áno pane.“
Veža: „Oznámte nám očakávaný čas príletu.“
Pilot: „Utorok by sa mi celkom hodil.“