Stará Kropáčková

Stará Kropáčková kľačí v kostole v prvej lavici a modlí sa, aby jej Kristus odpustil hriechy, ktorých má neúrekom. Vedľa modlitebnej knižky ležia zuby.
– Kropáčková, vypadli vám zuby, – šušká susedka.
– To nie sú moje, ale môjho starého. Keby som mu ich nechala doma, kým by som prišla z kostola, zožral by všetky šnicle.