Na rannej prechádzke sa Fico náhle potkol a spadol.
Ukázalo sa, že to bola porážka. A pretože podľa hesla
„Zdravie nie je biznis“ nemala
blízka nemocnica dostatok
personálu, tak zomrel.
Onedlho stál pred nebeskou bránou a Svätý Peter ho privítal:
– „Vítaj na Nebesiach, ale skôr, než sa tu usadíš, tak sa zdá,
že tu máme malý problém. Málokedy tu máme slušných demokratov
a tak si nie sme tak úplne istí, čo s nimi.“
– „To nie je žiadny problém, jednoducho ma pustite ďalej, som
dobrý kresťan, som veriaci.“
– „Rád by som ťa pustil ďalej, ale mám pokyny priamo od Boha.
Hovorí, že pre zavedenie novej politiky demokratického ŠTÁTU musíš
stráviť jeden deň v Pekle a jeden deň v Nebi. A potom si sám
vyberieš, kde chceš stráviť Večnosť.
– „Ale ja už som rozhodutý. Chcem do Neba!“
Svätý Peter odviedol Fica k výťahu a zišli dolu do pekla.
Brána Pekla sa otvorila a Miki se ocitol na krásnej zelenej lúke.
Pripadal si tam ako v Raji. Zelená tráva, slnko svieti, ale nie
je príliš teplo. Vanie mierny vlahý vetrík. Všade sú malé krčmy
s pivom, párkami a údenými kolenami, tienené šumiacimi stromami.
Všade postávajú slávni demokrati, sám Tony Blair ho
víta. Pod gaštanom diskutuje Sulík, Havel s Angelou Merkelovou. Všetci
sa voľne prechádzajú, hrajú kolky a futbal. Na obed si dávajú
bifteky, grilované prasiatka, šampanské a plzeň. Sám diabol
priniesol Ficovi pohár oroseného piva a rezeň.
– „Daj si jedno, Miki!“ „Nie, sľúbil som, že už nebudem piť
a budem štíhly“, odmieta Fico
– „Toto je peklo, synak. Tu môžeš jesť a piť čo chceš a neuškodí
ti to, skôr prospeje.“
Miki si teda dá a zistí, že sa mu diabol páči, že je to fajn
chlapík, ktorý vie rozprávať korenené vtipy a vyvádzať s ostatnými
kanadské žartíky. Jednoducho presne to, čo majú demokrati radi.
Všetci si skvelo užívajú a skôr než si to Fico uvedomí, deň sa
skončí. Všetci sa s ním búrlivo lúčia a mávajú mu, keď nastupuje
do výťahu. Keď se dvere výťahu znovu otvoria, je zase pri bráne
Raja a svätý Peter naňho čaká.
– „Tak a teraz je čas na návštevu Raja“, a otvára mu bránu.
A ďalších 24 hodín je Miki donútený tráviť čas s partiou
čestných, vychovaných ľudí, ktorí majú radi spoločnosť, ale
hovoria o iných veciach než o jedle, o peniazoch, a chovajú sa
k sebe slušne a úctivo. Žiadne hrubé vtipy alebo kanadské žartíky.
Nie sú tam ani žiadne krčmičky a aj keď je jedlo dobré, biftek
a údené kolienko to nie sú. A všetci sú chudí. Niet tam nikoho,
koho by poznal. A naviac sa k nemu nikto nechová ako k dôležitej
osobe.
– „No toto, na niečo takéto ma Fígeľ so Sulíkom nepripravili.
Ani Bugár s Miklošom sa o tomto nezmienili,“ hovorí si Miki.
Deň sa skončil a svätý Peter sa vrátil.
– „Tak, strávil si deň v Pekle a deň v Nebi. Teraz si vyber, kde
stráviš Večnosť.“
Ale Miki dlho nepremýšľa a rozhodne sa hneď:
– „Nikdy som si nemyslel, že toto poviem – vieš Nebo bolo krásne,
a tak… ale ja si naozaj myslím, že patrím k priateľom do Pekla.“
Tak ho Peter odvedie k výťahu a on schádza stále dolu až do Pekla.
Dvere výťahu sa otvárajú a ocitne sa uprostred pustatiny pokrytej
odpadkami a toxickým odpadom. Vyzerá ako púšť, ale je to ešte
horšie. Asi ako bane v okolí Prievidze. Je vydesený, keď vidí
svojich priateľov, oblečených v zdrapoch, ako prikovaní k reťaziam
zbierajú do plastových vriec odpadky pri ceste. Stenajú a vzdychajú
od bolesti, tváre a ruky majú čierne od špiny. Diabol pristúpi
k Ficoovi, objíme ho okolo ramien. Ten se otrasie a hovorí:
– „Tomuto nerozumiem, bol som tu včera, všade slniečko, trávička
zelená, pivo tieklo prúdom. Stále sme sa flákali a bolo to skvelé.
A teraz je tu pustatina, všade iba neporiadok a všetci vyzerajú
biedne.“
Diabol sa na neho pozrie, prefíkane sa usmeje a povie:
– „No, zlatý môj, včera to bola volebná kampaň, dnes si si nás už zvolil!“