Mesiačik veľký, zlatistý bozkáva brezu na listy:
Brezička, breza riekni mi, prečo tak chlasceš noci, dni?
Pozrela breza do neba, poldecák vliala do seba,
pritísla vodku ku perám: Mesiačik, ty kokso-umieram.
Čóó?! Skríkol mesiac na skaly.
Hovno!-Skaly tri krát zvolali.
Nič sa tej ťave nedarí, a škaredá je jak noc v chotári.
Zastenal pnisko opilý: Nemám čo húliť debily.
Sekeru mám zaťatú do dreva, lieh sa mi zo žíl vylieva.
Mesiačik zašiel, nastal deň, grcali listy grcal peň.
Keď svitla teplá nedeľa, ožratá breza umrela.