Prvý školský deň na americkej strednej škole predstavuje učiteľka nového žiaka, Sakiro Suzukiho z Japonska.
Hodina začína a učiteľka sa pýta: „Uvidíme, kto ovláda kultúrnu históriu Ameriky? Kto povedal: Dajte mi slobodu, alebo ma zabite?“
Hrobové ticho v triede, len Suzuki zdvihne ruku: „Patrick Henry, 1775 vo Philadelphii.“
„Výborne Suzuki. A kto povedal: Štát je národ a národ nesmie zhynúť?“
Suzuki sa postaví: „Abraham Lincoln, 1863 vo Washingtone“.
Učiteľka sa pozrie na žiakov a vraví: „Hanbím sa za Vás, Suzuki je Japonec a pozná americkú históriu lepšie, než vy!“
Zozadu sa ozvetichý hlas: „Bozaj nás v riť, zasratý Japončík!“
„Kto topovedal?“ zvolá učiteľka.
Suzuki bez vyzvania odpovedá: „Generál McArthur, 1942 v Guadalcanale a Lee Iaccoca v 1982 pri valnom zhromaždení firmy Chrysler“.
Trieda je celkom ticho len vzadu sa ozve: „Je mi z toho na grcanie!“
Učiteľka opäť kričí: „Kto to bol?“
Suzuki odpovedá okamžite: „George Bush senior japonskému premiérovi Tanakovi v priebehu obeda, Tokio 1991“.
Jeden zo študentov sa postaví a otrávene povie: „Môžeš mi vyfajčiť!“
Učiteľka hystericky: „A dosť! Čo to má znamenať?“
Suzuki bez mihnutia oka: „Bill Clinton Monike Lewinskej, 1997 vo Washingtone, Oválna pracovňa Bieleho domu.“
Ďalší zo študentov vstane a zreve: „Suzuki je hromada sračiek!“
A Suzuki opäť v pohode: „Valentino Rossi pri Veľkej cene motocyklov, Brazília 2002.“
Celá trieda prepadne hystérii, učiteľka upadá do zúfalstva, plieska dlaňou po katedre, dvere sa otvoria, vojde riaditeľ a kričí: „Ku..a, taký bordel som ešte nevidel!“
A Suzuki viac-menej pre seba: „Poslanec Fico ministrovi financií Miklošovi pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, Bratislava 2005.“