Zobudí sa ráno zrelá žena, povystiera sa, vstane rozospatá z postele, poberie sa pomaly k zrkadlu, dlho, dlho sa pozerá, vytáča sa, vystavuje sa spredu, zboku, zozadu, hodnotí sa …
Potom pozrie na spiaceho manžela a škodoradostne si odpľuje:
„Tak ti treba, ty smrad !“