Mladá, čerstvo vyštudovaná blonďavá psychologička, nastupuje do prvej práce. Stala sa psychologičkou na základnej škole. Hneď od rana behá a
hľadá nejaký “problém”. Vyjde na školský dvor, tam vidí skupinku chlapcov, ako sa hrajú. Vtom si všimne jedného, ako stojí neďaleko, len tak – krok vľavo, potom dva doprava… Psychologička si hovorí:
– No, to je jasné, introvert, začnem s ním ihneď terapiu a zapojím sa do hry…!
Podíde k nemu a milo ho osloví:
– Čože sa deje zlatíčko…? Prečo
sa nehráš s ostatnými a len poskakuješ doľava, doprava? Máš nejaké problémy sa zaradiť k ostatným alebo ta šikanujú? Zver sa mi, mne môžeš plne dôverovať…
A chlapček prekvapene odsekne:
– Teta, choďte do kelu, ja som
brankár.