Milan

Milan ma 95 a žije v domove dôchodcov. Každý večer si vyjde dozadu do záhrady, sadne si na opustenú lavičku a premýšľa o svojom živote. Jedného večera tam stretne Aničku, ktorá ma 87 rokov. Dlho sa rozprávajú a potom po chvíli ticha Milan povie:”Vieš, Anička, čo mi najviac chyba? „čo?” pýta sa Anička.”Sex!” “Ale choď, ty starý blázon. Veď by sa ti nepostavil, ani keby ti držali pištoľ pri hlave.”Ja viem,” povzdychne Milan, “ale stačilo by, keby mi ho nejaká žena na chvíľku držala v ruke.””Tak v tom by som ti snáď mohla vyhovieť,” privolí Anička, rozopne Milanovi nohavice, vytiahne z nich jeho mužstvo a par minút ho drží v ruke. Obaja penzisti sa potom dohodnú, že sa budú tajne schádzať každý večer na rovnakom mieste, budú sa rozprávať a Anička pritom bude držať Milanove prirodzenie. Tak to aj prebieha mnoho dni, ale jedného večera sa Milan na obvyklom mieste neobjaví.Znepokojená Anička sa rozhodne Milana nájsť. Chodí po celom areáli a nakoniec Milana nájde, ako sedí pri bazéne s inou dôchodkyňou – Marienkou, ktorá mu drží jeho prirodzenie. Nahnevaná Anička zreve: “Takže ty to ťaháš s dvoma naraz, ty starý chlipník!? Ja ti nestačím! Len povedz, čo takého zvláštneho ma Marienka, čo nemám ja!!!?”Milan sa šťastne pousmeje a odpovie: “Parkinsona!”