Predsedkyňa vlády s ministrom školstva išli na exkurziu po štátnych zariadeniach aby zistili, kde treba investovať do rekonštrukcie.
Prišli do školy – platy malé, jedáleň nevyhovujúca, telocvičňa žiadna, učebníc niet, na energie sa vydávajú milióny, dvere a okná 30 rokov staré.
Riaditeľ pýta peniaze.
Predsedníčka vlády: „No viete, je kríza, peňazí niet, nemôžeme dať.“
Nasledujúca zastávka je väznica. Nová budova, nová jedáleň, telocvičňa super vybavená, fitness, na celách TV… Riaditeľ pýta peniaze.
Predsedníčka vlády: „No vidím, že ešte treba všeličo doplniť, urobiť park, fontánu, cukráreň… dáme vám 500 miliónov.“
Keď vylezú von, minister sa prekvapene prihovorí predsedníčke vlády: „Nemôžem pochopiť, škola bola stará a nedali sme nič, a na väznicu sme venovali 500 miliónov…?“
Predsedníčka pozrie na ministra a povie:
„Vieš, ja si tak vždy pomyslím, že do školy my už asi chodiť nebudeme…“